V septembri 1982 mal v Československej televízii premiéru napínavý film s prvkami horou Kandidáti života a smrti. Západonemecký film zobrazuje príbeh dvoch mladých študentov, Moniky a Mikea, ktorí si užívajú medové týždne v Novom Mexiku. V lacnom moteli uprostred púšte im krásne chvíle na prechádzke preruší bizarný príchod sanitky. Neznámi muži prezlečení za zdravotníkov bez slova dvojicu napadnú a Mikea sa im podarí spacifikovať. Monica beží o pomoc do motela, kde v šoku zistí, že stará majiteľka je spolčená s únoscami. Monike sa podarí ujsť a pri pátraní po svojom manželovi v nehostinnej krajine odkrýva hrôzostrašné skutočnosti o obchodníkoch s ľuďmi, ktorí neváhajú kvôli zisku vraždiť a predávať ľudské orgány na čiernom trhu.
Film spôsobil v bývalom Československu veľký rozruch. Pamätníci si dodnes spomínajú na legendárnu hlášku z filmu: "Mäso pre doktora Jacksona!" Aj podľa autora knihy Čierna sanitka o mestských povestiach. etnológa a folkloristu Petra Janečka, vychádza jedna z najznámejších fám - únosy detí bielou dodávkou či čiernou sanitkou, práve z tohto starého filmu. Správy o záhadných dodávkach, ktoré lákajú deti pred školou na cukríky, sú dodnes mimoriadne aktuálne a polícia ich musí opakovane dementovať aj prostredníctvom sociálnych sietí.
"Čierna sanitka je fáma, ktorá bola populárna v ČSSR v osemdesiatich rokoch. Medzi ľudmi vtedy kolovali zvesti o tajomnom vozidle čiernej farby, ktoré v noci unášalo deti a mladých ľudí. Tí boli usmrtení a ich orgány boli na čiernom trhu predávané zbohatlíkom zo Západu za účelom transplantácie."
Práve film o obchodníkoch s ľuďmi si mnohí občania Československa spojili s udalosťami, ktoré sa v našich krajinách odohrali v auguste 1988. Počas troch týdžňov zmizli za dodnes neobjasnených a záhadných okolností hneď štyria ľudia, medzi nimi mladá speváčka a malý chlapec. Prípady sú mimoriadne pozoruhodné a aj po tridsiatich rokoch zahalené rúškom tajomstva.
Nezvestná speváčka
Séria záhadných zmiznutí z leta 1988 odštartovala v sobotu 6. augusta 1988. V tom čase vychádzajúca hviezda českého folku, speváčka Pavlína Braunová, sa mala popoludní stretnúť so svojou skupinou Minnesengři na generálnej skúške v Českých Budějoviciach. Večer mali potom spoločne vystúpiť na koncerte pri Lipne.
Pavlína v tom čase bývala u svojej babičky v Strakoniciach. Ráno jej stará mama dala peniaze na lístok na vlak a rozlúčili sa. Po ceste na stanicu sa však Pavlína zrejme rozhodla pre autostop, čo bol v tom čase veľmi obľúbený spôsob cestovania štúdentov a mladých ľudí. Od tej chvíle už mladú speváčku nikto nevidel a dodnes je jej osud záhadou.
Členov hudobnej skupiny Minnesengři a jej dobrých priateľov ovládol strach a nepríjemné pocity.
"Vždy jej záležalo na tom, aby nevynechala dôležitú skúšku, a aby na stretnutie prišla včas,"
spomenula si po tridsiatich rokoch pre český denník MF Dnes Pavlínina priateľka, speváčka Pavlína Jíšová. Rovnako vydesení ostali aj jej rodičia, po tom, čo ju nenašli u babičky. Polícia spočiatku nechcela rozbehnúť pátranie, ale kvôli naliehaniu Pavlíninej matky Anny Braunovej, sa nakoniec spustilo vyšetrovanie.
Vtedajšia Verejná bezpečnosť pracovala s viacerými vyšetrovacími verziami. Ako najpravdepodobnejšiu verziu označila násilný trestný čin. Vyšetrovala sa aj možnosť samovraždy či emigrácie do zahraničia. Po Nežnej revolúcii sa však Pavlína domov nevrátila. Vo februári 1998 sa v Strakoniciach rozšírila správa o náleze kostrových pozostatkov, ktoré mali patriť práve Pavlíne Braunovej. Pri vyšetrovaní avšak vyšlo najavo, že kosti medzi stromy odložila miesta študentka, ktorá ich dostala ako nezvyčajný darček od svojich spolužiakov.
Zmiznutie kamarátok
Len o dva dni neskôr ako Pavlína, v pondelok 8. augusta 1988, séria záhadných zmiznutí pokračovala. Dve nerozlučné kamarátky - osemnásťročná elektromechanička Lenka Mužíková a devätnásťročná zdravotná sestra Ilona Vavříková, stopovali pri čerpacej stanici neďaleko mestského cintorína na okraji Plzne. Plzeň je od Strakoníc vzdialená vzdušnou čiarou 66 km. So sebou mali na cestu nachystané stany, spacie vaky a ruksaky. Tešili sa na výlet do hôr českého Adršpachu.
Podľa informácií z vyšetrovacieho spisu sa dve kamarátky plánovali vydať na cestu po celom Československu a domov sa chceli vrátiť 13. augusta. Svedkovia ich naposledy videli na Rokycanskej triede v Plzni ako mávajú na prechádzajúce autá. Podľa svedectva zo spisu mali dievčatá nastúpiť do nezisteného vozidla kamiónovej prepravy, ktorého vodič mal hnedú pleť, čierne vlasy a strnisko.
Vzhľadom k tomu, že jedno z nezvestných dievčat bolo dcérou policajta, pátranie bolo o to intenzívnejšie. Celá Plzeň a okolie boli prehľadávané aj letkou federálneho ministerstva vnútra a príslušníkmi SNB. Dievčatá boli rodinou a priateľmi opísané ako veľmi spoľahlivé. Vždy rodičov a najbližších príbuzných informovali o výletoch a pravidelne sa s nimi kontaktovali. Okolnosti zmiznutia boli veľmi podobné ako v záhadnom prípade Pavlíny Braunovej. Od 17. augusta 1988 bolo po Ilone a Lenke vyhlásené celoštátne patránie, žiaľ bez úspechu.
Stratený chlapček
Prípad ďalšieho záhadného zmiznutia, rovnako v auguste 1988, šokoval celé Československo. Za bieleho dňa, v nedeľu na poludnie 27. augusta 1988, zmizol bez stopy len päťročný chlapec Ľuboš Bednár z Púchova. V to nedeľné dopoludnie sa hral na pred panelákom so svojím starším bratom Stankom. Matka Mária ich po celý čas pozorovala z okna paneláku, ktorý je priamo pri ihrisku. Na poludnie ich zavolala na obed, ale do bytu na treťom poschodí sa k nej vrátil len starší syn. Ľuboš mu vraj povedal, že ide ešte za panelák. Polícia v auguste 2018 zverejnila na Facebooku informácie o pátraní po Ľubošovi, pod ktorými sa ozvala žena, ktorá tvrdila, že s Ľubošom sa v ten osudný deň hrala na pieskovisku. Podľa nej vošli spolu do paneláku, ale súrodenci išli po schodoch a ona výťahom.
Zmiznutie tak malého chlapca na sídlisku vyvolalo v Púchove a v celej republike obrovský rozruch. Rozbehlo sa intenzívne a podrobné pátranie, prehľadávali sa staré šachty, bunkre či prepadliská. Pátralo sa aj na miestnom cintoríne.
„Jeden zo susedov, ktorý chlapca poznal, tvrdil, že ho asi hodinu predtým, keď zmizol, videl vo vchode, iní zas tvrdili, že ho videli s niekým prechádzať po moste, ale aj samého vo vlaku, dokonca aj v Nemecku. Všetko je to nepravdepodobné. Po chlapcovi nezostala ani stopa,“spomínal na prípad pre denník SME policajt Miroslav Jurči, ktorý mal v deň zmiznutia službu.
Po Ľubošovi však neostala jediná stopa. Policajný pes zachytil jeho pach na konci chodníka pri ihrisku. Aj preto sa rozšírila fáma, že blonďavého modrookého chlapčeka uniesli na orgány alebo že ho niekto zrazil, a telo ukryl.
Zmiznutia z augusta 1988 otriasli Československom a mimoriadne pomohli šíreniu fámy o čiernej sanitke, ktorá kradne ľudí na orgány a obchod s bielym mäsom. Išlo o jednu z najrozšírenejších mestských legiend. Prispela k tomu skutočnosť, že osud troch mladých žien a malého chlapčeka je dodnes nejasný a záhadný.
Na Slovensku sa obdoba tejto fámy rozšírila medzi rodičmi na základných a stredných školách v 90. rokoch. Veľkou mierou k tomu prispeli skutočné prípady ako Dutroux či únos Nataschi Kampuschovej. Polícia Slovenskej republiky dodnes pravidelne vyvracia informácie o svedectvách, že pred školou lákali neznámi ľudia deti do dodávok či áut. Vo väčšine prípadov ide o hoaxy, ale opatrnosti nikdy nie je dosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára